Obrázky Kokopelli boli objavené na stenách kaňonov na juhozápade USA. Sú 3 000 rokov staré. Kmene Anasazi a Hopi sa k nemu modlili, aby im priniesol dážď a plodnosť. „Koko“ ako drevo a „pilau“ ako hrb. Kokopelli nám prináša šťastie, plodnosť a dlhý život. Hovorí sa, že hrb na jeho chrbte je plný semien, ktoré sú roztrúsené po celom svete, aby priniesli novú úrodu. Flauta v jeho rukách je falickým symbolom, niektorí ho nazývali veľkým milovníkom. Podľa winnebagskej verzie legendy vlastní odpojiteľný penis, ktorý necháva plávať po prúde rieky, skrytý, aby oplodnil panny, ktoré sa v nej kúpali. Preto ho mnohí muži nemali veľmi v láske. Iné legendy tvrdia, že mohol privolať jar. Hudbou so svojej flauty ohrieval zem a dokázala prinútiť indiánov tancovať celú noc.. Ráno úroda vyklíčila a všetky ženy vraj boli tehotné. Vo všetkých legendách sa však hovorí, že jeho hudba prinášala šťastie, znovuzrodenie života a veselosť. Kokopelliho zobrazenia sú variabilné tak ako legendy o ňom, ale je hlavne zobrazovaný ako hrbatý hráč na flaute v tanečnej póze so slávnostným chocholom na hlave. Jeho obrázky boli nájdené na keramike spred desiatok storočí v Holokame (Arizona Pueblo). Kokopelliho hrb je niekedy vysvetľovaný ako pokrývka jeho chrbta. Niekedy pokrýva len menšiu polovicu jeho chrbta. Jeho ruky sú zvyčajne zobrazované v tvare písmena „V“ s lakťami smerujúcimi dolu k zemi. Jeho predné koleno je zvyčajne predĺžením krivky, ktorá lemuje jeho hrb. Zvyčajne jeho zadná noha je zobrazovaná ako pokračovanie prednej línie tela. Flauta je zobrazovaná ako priama čiara, alebo pár priamych čiar. Avšak niekedy je stočená. Často máva hruškovité zakončenie, ako klarinet. V kultúre Pueblo, slávnostný chochol reprezentuje tykadlá lúčneho koníka, s ktorým je občas stotožňovaný. V spirituálnom svete býva zobrazený s pierkami na hlave. V rámci iného zobrazenia, chochol na jeho hlave predstavuje svetelné lúče.

Legenda o Kokopellim je nesmierne bohatá a zábavná. Jeho pôvod rovnako ako božská podstata a vývoj jeho úlohy v kultúre juhozápadných Indiánov je náročné, ak nie nemožné zrekonštruovať. Dôkazom toho, že bol Kokopelli významný pre mnohé pôvodné indiánske kmene je množstvo starovekých artefaktov. Je prominentom hlavne u starovekých Anasaziov – kultúre územia „štyroch kútov“ (Colorado, Arizona, Nové Mexiko a Utah). Niektorí prirovnávajú jeho dôležitosť u Indiánov z juhozápadu k Abrahámovi u Židov alebo Pavlovi u kresťanov. Neustále uctievaný súčasnými potomkami pôvodných Indiánov, je skutočne jedným z najneobvyklejších a najrozsiahlejších obrázkov, ktoré sa zo starovekej indiánskej mytológie zachovali. Jeho rozmarná povaha, veľkodušné skutky a čiperná duša sú hlavnými dôvodmi, prečo si zachoval dôležitú pozíciu v mystike pôvodných Indiánov. Disponuje bezstarostnou náladou, ktorá zdanlivo prináša dobro do duše každého. Kokopelli je tak neuveriteľne charizmatický, že bolo o ňom rozprávané znova a znova po tisíce rokov mnohými rozprávačmi, umelcami a remeselníkmi.

Niektorí ho poznali ako čarodejníka, niektorí ako rozprávača príbehov, učiteľa, liečiteľa, figliara, kupca, alebo ako boha žatvy. Anasaziovia, ktorí ako prví hovorili o Kokopellim, boli hlavne farmári, ktorí pestovali kukuricu, fazule a dyne na plantážach Colorada. Uctievali Kokopelliho ako symbol plodnosti a bol vždy vítaný v priebehu obdobia zasievania kukurice. Jeho návšteva znamenala, že môžu očakávať dobrú úrodu. Podľa legendy Navajov, bol Kokopelli bohom úrody, ktorý prinášal dažde a jedlo pre všetkých. Zuniovia ho považovali za kňaza dažďa, ktorý je schopný podľa vlastného uváženia privolať dážď. Ostatní ho považovali za duchovného kňaza so skutočne liečivými silami. Keď hopijské ženy nemohli porodiť dieťa, vždy hľadali jeho, pretože bol schopný ich problémy. Vzhľadom na legendu Hopiov, Kokopelli strávil mnoho času zasievaním semien a zvádzaním dedinských dievčat, zatiaľ čo jeho žena, Kokopelli Mana, uháňala mužov. Tradícia v južnom Utahu ho vykresľuje ako malého mužíka, cestujúceho cez dediny, s vakom na chrbte, v ktorom nosil semienka, učil ľudí ako sadiť. Existujú špekulácie o tom, že tento obraz Kokopelliho by mohol pochádzať od cestujúcich obchodníkov, ktorých pri príchode vítali hrou na flauty – tradícia, ktorá je stále udržiavaná v strednej Amerike. Jestvuje mnoho legiend o tom, čo vlastne Kokopelli nosí v tom svojom vaku. V mystike Pueblanov, nosí v ňom semená, deti a prikrývky, ktoré môže ponúknuť pannám, ktoré zvedie. Podľa legendy Navajov bol jeho zadok vyrobený z oblakov naplnených semenami a dúhami. V hopijskej dedine Oraibi veria, že nosil tričká z jelenej kože a mokasíny, ktoré vymieňal za nevesty alebo deti. Ostatní veria, že jeho vak je plný semienok všetkých rastlín sveta, ktoré zasieva každú jar. Podľa legendy San Ildefonso, Kokopelli bol cestujúci vyslanec, ktorý nosil na svojom chrbte piesne, tradoval nové piesne a aj tie staré. Podľa tejto legendy priniesol Kokopelli šťastie a prosperitu každému, kto tieto piesne počul. Kokopelli a jeho flauta putovali z dediny do dediny, rozdávajúc dary a prinášajúc radosť všetkým, ktorých navštívil. Hovorilo sa, že jeho flauta symbolizuje šťastie a radosť. Keď na nej hral, vychádzalo slnko, topil sa sneh, tráva začala rásť, vtáci začali spievať a všetky zvieratá k nemu prichádzali aby si vypočuli jeho piesne. Jeho hudba pôsobila na zem a pripravovala ju na prijatie jeho semienok. Kúzlo jeho flauty malo vraj vplyv aj na kreativitu a pomáhalo uskutočniť niektoré sny.

Marko
0949 242 691
marko.fedor@hotmail.com

hlavná stránka